Čína: V podnikoch to smrdí sójovou omáčkou

Ahojte volám sa Nora Bělousovová a som doktorandkou na UMB, v odbore cestovný ruch. Popri tom sa venujem písaniu a realizácii rôznych projektov pre mladých v Banskobystrickom a Bratislavskom kraji. Som totižto Bratislavčanka, ktorej učarovala Bystrica. 

1. MOTIVÁCIA A PRÍPRAVA

(Prečo vôbec mobilita? Čo všetko pre to treba urobiť? Na čo nezabudnúť pri balení?)

Ako človek, ktorý vďaka projektom precestoval svet si musel vyskúšať žiť mimo Slovenska aj dlhšie ako 10 dní. Nikdy by mi nenapadlo vycestovať do Činy ani na 10 dní… a ľaľa vydržala som tam polroka. Prekračovať tiene svojich rovesníkov a rodinných príslušníkov je základ dobrého života. Tento pobyt ma určite postavil v určitých momentoch do takej situácie, že ani titul či peniaze mi nepomohli, len to kým som a čo dokážetem! Dostať sa na mobilitu na vysokej škole nie je vôbec náročné. UMB má skvele systémy a vie Vám perfektne pomôcť pri výbere tej správnej školy v zahraničí. No a na čo nezabudnúť pri balení ? Mne sa osvedčil postup, pozerať videa o tom ako to tam vyzerá, a hlavne aké zástrčky tam majú, či treba sťahovať špeciálne aplikácie na komunikáciu ( v Číne Wechat) alebo VPN aby som sa mohla spojiť bezproblémovo s rodinou. Určite sa oplatí naštudovať si pár základných informácií o ich kultúre, aby sa Vám nestalo, že si napríklad v Číne sadnete k stolu uprostred miestnosti, ktorý je určený pre VIP hostí, alebo si sadnete na miesto určené pre najdôležitejšieho člena spoločnosti. Určite je dôležité vedieť čo sa smie a čo nie pretože aj obyčajné vyfúkanie nosa počas prednášky môže urazať vyučujúceho tak, že dá minútu ticha, aby sa na vás všetci mohli pozrieť… určite sa oplatí pred cestou si vymeniť pár EUR za ich domácu menu, aspoň nebudete mat toľko starosti ako my s hľadaním vhodnej banky. V niektorých krajinách dokonca viac podporujú USD ako €. Ak sa pozrieme na Činu, tí majú strach z hoc akej hotovosti. V Číne sa totižto všade platí len a len telefónom, cez aplikáciu WECHAT. A keď hovorím, že všade, tak úplne všade, aj v tom najviac Bohom zapadnutom mieste, kde už vyzerá, že nie je signál, predsa len sa tam jedna či dve paličky internetu objavia. Táto aplikácia je veľmi veľmi intuitívna a hlavne sa bez nej vážne nikam nedostanete. Všetci cez ňu volajú, píšu, platia atď.. Predstavte si taký Facebook s Instagramom a bankou v jednom. 

2. CIEĽ CESTY

(Kam? S kým? Kde? Na koľko? Štúdium /práca?)

Osobne si myslím, že je jedno či pôjdete do zahraničia za štúdiom alebo za prácou. Vyskúšala som si oboje a každé má svoje plusy aj mínusy. Dôležité je nebáť sa a brať všetko čo nám tento rýchly svet ponuka. Miesto je asi naj dôležité, ale keď sa tak zamyslím…ja som prežila v Číne polroka s tým, že som nevedela ani písmenko po čínsky. Určite stojí za rozmyslenie ci chcete ísť niekam kde ste už boli alebo objavovať krásny nového svet. Určite dobrá spoločnosť Vám pomôže aby ste zvládli kultúrne šoky, ktoré nás sprevádzajú aj keď navštívime 53 krajinu sveta. Predsa len každý kultúra má svoje zvyky, na ktoré si musíte zvyknúť a nájsť harmóniu medzi vašimi návykmi a ich. 

V mojom prípade išlo o polročný študijný pobyt v Čínskom meste Dalián… do ktorého asi 14 dní po nás prišiel aj Hamšík okoreniť svoju futbalovú kariéru pre DALIAN Yifang PRO futbalový klub. Na nás zahraničný pobyt sme boli vybraní 5 študenti z EF UMB. 2 chlapci z FBI, 2 dievčatá z CR a jedna slečna z EMP. Rada hovorím, že sme boli takí pokusní králici pretože z našej fakulty tam nikto pred nami ešte nebol a preto sme nemohli čerpať rady od spolužiakov, ktorý už v danej krajine boli. O to autentickejší nás pobyt bol. Nemôžem sa sťažovať pretože sme si veľmi rýchlo našli komunitu ľudí, ktorí nám pomáhali, ukazovali krásy mesta a lacné obedové či večerné podniky. 

3. FINANCIE

(Výška grantu? Životné náklady? Pripravený budget? Poistenie? Škrečkovanie pred/počas mobility?)

Pred vycestovaním som si šetrila, pretože som sa bála toho ako to bude finančne náročné a ako budem chcieť veľa cestovať aj mimo Činu. Bohužiaľ sme dostali iba jednovstupové víza, takže sme museli cestovať iba v rámci Činy.

Ale čo sa týka bežného života tak sme zistili, že sa vieme najesť do popuku za cca 3€ tak sme prestali riešiť financie. Mesačne štipendium sme mali 360€ z ktorého sa dalo krásne prežiť a zvyčajne sme sa stravovali v reštaurácií, chodili sme si robiť manikúru a pedikúru cca 2 krát do mesiaca a vyvážali sme sa taxíkom. Mali sme vstupné do fitka, chodili sme pravidelne na futbal a raz za čas sme potrebovali ísť aj na európsku večeru, ktorá sa pohybovala okolo 35-40 euro pre 2 ľudí. Kebyže sa viac snažíme určite sa nám podarí aj niečo ušetriť. Čínska škola nám hradila 100% ubytovania a aj školské poplatky. Letenku do a z Daliánu nám preplatila fakulta v 100% výške. A keďže som nespútaný cestovateľ, tak som navštívila Qingdao, Peking, Kunming, Shenyang, Dandong, a dokonca sme sa vyštverali 2 krát Čínsky múr. O tom, že sme precestovali snáď každý centimeter Daliánu nemusím asi ani písať. Dokopy má letenky aj s ubytovaním a stravou na mieste mohli stať niečo okolo 800 €. Čo mi teda vôbec nepríde ako nejaká horibilná suma. Možno by som na Slovensku vedela minúť na cesty viac :D… do Činy som sa nechala poistiť najvyšším možným poistením, netušila som však, že v Číne sú kamery na každom rohu. Jedna naša učiteľka bola okradnutá a meškala 10 minút na hodinu. Počas hodiny jej volali policajti, že sa jej kabelka našla. Tak nám vysvetlila, že všetky ulice aj tie najmenšie čo existujú sú pod kamerovým dohľadom. Netreba to však podceňovať. Počas života v Číne som musela 2 krát navštíviť lekára. Prvý krát to bol školský lekár, ktorý bol zadarmo. A to bol poriadny šok. Predstavte si, že prídete do nemocnice, kde sú všade cedule, nefajčiť a vás lekár, ktorý vás ma vyšetriť fajčí na lavičke medzi chorými. Druha návšteva lekára bola v štátnej nemocnici, kde som už za návštevu zaplatila 200 yuanov plus lieky cca 35€. V tejto druhej nemocnici sa o svojich pacientov starali na úplne inej úrovni. Každý dostal svoju kartičku, na ktorú na recepcií nahrali vaše údaje a pridelili Vám aj miestnosť s lekárom. Našli ste lekára, kde mal pred dverami monitor, so všetkými krstnými menami pacientov a čas, kedy sa asi dostanete na rad. Keď ma poslali na odber krvi, systém bol veľmi podobný. Sestrička za sklom veľmi elegantne odobrala krv a výsledok som mala tak rýchlo, že pokým som prešla z odberovej miestnosti späť k lekárovi, ten už mal v systéme pri mojom mene výsledky. Jediný problém v oboch nemocniciach bola jazyková bariéra. Keďže som mala už v tom čase aj čínskych kamarátov čo vedeli perfektne aj po anglicky návšteve lekára nebolo moc veľké utrpenie. 

4. INDIVIDUÁLNY ŠTUDIJNÝ PLÁN / OBSAHOVÁ NÁPLŇ MOBILITY

(Ako sa čo vybavovalo? Hrozil medziročník/strata zamestnania? Schválili predmety? Čo si zažil/a na inej univerzite? Prístup k výučbe? Kamaráti/spolužiaci/kolegovia?)

Cely môj pobyt v Číne bol jedným veľkým zázrakom. Všetci vyučujúci nás veľmi podporovali, aby sme išli na tuto mobilitu a boli k nám nesmierne ústretoví. So všetkým nám pomohli a ani skúšky mi neprišli extrémne drastické. Keďže sme v Číne študovali cestovný ruch, bolo nám schválených veľmi veľa predmetov. Čo sa týka Číny. Tam nemajú klasické skúšky ako poznáme my na našej škole. Išlo tam výhradne o prezentácie alebo písanie seminárnych prác. Doteraz si pamätám jednu vyučujúcu (zhodou okolnosti tú, ktorú sme urazili smrkaním nosa). Tá nám dala skúšku takým štýlom, že sme jej mali napísať feedback na jej hodiny. Ešte čo bola taká zaujímavosť, v Číne majú jeden predmet pól dňa. Takže sme mali od rána do poobedia (cca 4 hodiny) jedného vyučujúceho. Bolo to skvelé, pretože sme vedeli hneď pretaviť naše poznatky do praxe priamo na hodine. Na hodinách sa viac diskutovalo, hrali sa rôzne hry a prezentovalo. Cítila som sa tam veľmi príjemne, možno aj preto, že tá atmosféra bola taká veľmi uvoľnená. Čo sa týka spolužiakov boli super. Nikdy nezabudnem ako sme došli prvý deň na prvú hodinu a Čínska pani učiteľka zahlásila: Dobré ráno študenti. Volám sa Linda a milujem čínsky jazyk. a spustila na nás plynule čínsky. Áno, dobre uvažujete… prvý deň, prvých pár hodín v Číne a už sme mali vedieť plynule Čínsky. Našťastie nás zobrala na vedomie a prešla následne do angličtiny. Napr. táto vyučujúca nás veľmi motivovala k učeniu sa čínskeho jazyku, pretože nám povedala, že kto preloží jej vety z čínštiny do angličtiny pôjde s ňou na obed. Nám dala len také základné vety na preklad, tak sme neboli ukrátení ani mi o zážitok s Hot-Potu. 

Obrázok, na ktorom je osoba, vnútri, strop, zákusok

Automaticky generovaný popis

5. BÝVANIE, KULTÚRA A VÝLETY

(Ako s ubytovaním? Ako si hľadal/a vhodné ubytovanie? Bol čas na kultúru a výlety?)

Našťastie ubytovanie nám zabezpečila škola v Číne. Dostali sme izbičky s 2 posteľami, 2 stolíkmi, telkou a kúpeľnou. Aj keď to možno znie luxusne moja posteľ sa skladala našťastie z jednej dosky, tenulinkého matraca a malého vankúša naplneného ryžou. Moja spolubývajúca dostala veľmi podobné veci až nato, že jej doska, ktorá mala tvoriť posteľ bola zlomená a často sa budila s tým, že má nohy na zemi. Našťastie sme sa vynašli a túto zlomenú časť sme podkladali pravidelne prázdnymi 5 l fľašami, ktoré mali tvoriť oporu, aby doska ako tak ostala na mieste.

Ja osobne veľmi rada varím (o tom svedčí aj môj foodblog @bonapeteat kde nájdete aj pár chutných receptov z Číny), ale v Číne sme sa pravidelne chodili najesť, pretože podmienky na internáte neboli až tak priaznivé na vytváranie. Občas sme si spravili dáke volské oko alebo palacinky, ale častejšie sme chodili na gastroturistiku po okolitých vývarovniach. A tým sme si robili aj také malé výlety a spoznávali okolie. Našťastie škola nás až tak nezahlcovala robotou, tak sme mohli využiť prázdniny, ktoré mali všetci študenti na spoznávanie aj iných miest ako len nášho študentského mesta Dalián. Ako som spínala vyššie, určite sa v Číne dá navštíviť veľa krásnych pamiatok, bez toho aby ste museli veľa minúť. Nás naši kámoši pozvali do skupiny Localren, ktorá pravidelne organizovala výlety (často aj zadarmo) po okolitých pamiatkach s výkladom po anglicky. Tieto výlety boli skvelým spôsobom ako spoznať nových ľudí, ktorí buď prišli do Číny za prácou alebo štúdiom. Tak isto organizovala tripy do kina, spoločné tradičné čínske večere. Vlastne hoc čo, čo malo ľudom pomôcť zblížiť sa s čínskou kultúrou. 

6. JEDLO AKO VÝZNAMNÝ FAKTOR

(Slovenská kuchyňa vs. tá zahraničná, prekvapila?)

Názov tejto otázky sa mi veľmi páči jedlo ako významný faktor. Jedlo je alfa a omega každej mojej cesty do zahraničia. Tým, že veľmi rada cestujem a počas svojho života som navštívila aj viaceré ázijské krajiny, kuchyňa má vôbec neprekvapila. Teda prekvapilao má jedlo v Kunmingu, kde som poprosila kuchára nech mi jedlo spraví neštipľavé (už v tom čase som vedela ako sa to povie aj po čínsky). Zakýval hlavou a doniesol jedlo celé červene od čili. Keď som sa pozrela k susedom na stôl, ktorí sa do jedla museli prehrabať asi centimetrovou vrstvou čili. Bola som spokojná, vytiahla som vreckovky, pripravila si dýchacie cesty a žalúdok, že dnes to bude riadny vypalovák a začala som spokojne papať. Najviac som si obľúbila “nedeľné” polievky. Nazvali sme ich tak, pretože sme si ich chodievali dávať zvyčajne keď bola nedeľa. A chuťou pripomínala tu našu klasickú nedeľnú. Až na rozdiel, že v tejto bolo viac cestovín ako zeleniny či mäsa. Mali sme veľmi veľa obľúbených reštaurácií, do ktorých sme sa pravidelne chodili najesť, dokonca aj pouličné stánky v ktorých sa predávali morské príšery neostali neochutnané. Dalián patrí medzi prímorské mesta, v ktorých sa vo veľkom množstve jedia práve plody mora ako chobotnice, ustrica, kraby či iné dobroty. Okrem morských príšerok sme radi navštevovali taký podchod, kde mali všetko ! Od topánok, kabeliek, opravy telefónov, ovocia a zeleniny aj skvelé mäsko s ryžou za neuveriteľných 12 yuanov (asi 1,75€). Čo sa mi veľmi páčilo, bolo aj to, že vždy keď bola sezóna daného ovocia, tak to bolo tak veľmi lacné a prístupné, že si ho vážne mohli kúpiť úplne všetci. Dokonca bývali aj samozbery čerešní, jahôd a iných ovocí, ktoré v tom čase dozrievali. Kamoška Číňanka s priateľom Afričanom ma zobrali na takýto samozber čerešní. Vstup bol okolo 2,5 euro a mohli ste zjesť čo ste chceli. Preto Afričan vymyslel, že to bude mať namiesto obeda… tak sme v 35 stupňoch sedeli v čerešňovom sade a užívali si tieň a nekonečné množstvo rôznych druhov čerešní. 

Obrázok, na ktorom je stôl, tanier, jedlo, chod

Automaticky generovaný popis

7. NA ČO NEZABUDNEM?

(Kultúrny šok? Vtipný zážitok? Obavy? Neočakávané situácie (pozitívne/negatívne)? )

Najviac sa zapísali asi ľudia, ktorí s nami trávili najviac času. Už je to vyše 2 rokov čo som doma a pravidelne som v kontakte s ľuďmi z Afriky, Mongolska či Pakistanu. Sú to moji spolužiaci, volejbaloví spoluhráči, či parťaci na biliard. Všetci títo ľudia boli mojou vernou oporou, vďaka, ktorým som nezažila kultúrny šok a všetky choroby a obavy mi pomohli prekonať. Ja sa považujem za dosť komunikatívnu a preto si myslím, že kultúrny šok som nemala, pretože ma nový kamaráti stále niečím zabávali a nedávali mi priestor sa zamýšľať nad tým, že by som mohla trpieť kultúrnym šokom. Kámoškám so Slovenska veľmi vadilo to, že všetci stále pľujú na zem, fajčia v miestach kde je to zakázané a že v niektorých podnikoch to veľmi smrdí sójovou omáčkou. 

8. S ODSTUPOM ČASU VIEM…

(Ako spätne hodnotíš prínos mobility (pozitíva/negatíva)? Odporučil/a by si to aj iným?)

Myslím si, že pobyt v zahraničí je veľmi dôležitý a potrebný pre každého z nás. Je jedno či pôjdeme na výmenný pobyt do Maďarska k susedom, či na opačnú stranu zeme do Číny. Obe majú niečo do seba. Dôležité je byť sám sebou a užívať si momenty, ktoré nám prichádzajú. Určite by som Vám všetkým odporučila vycestovať na mobilitu. Vtedy spoznáte seba najlepšie. Ak odkladáte mobilitu, kvôli práci, priateľovi, rodine alebo máte inú výhovorku. Kašlite na to ! Oni počkajú, ale mobilita nie… Ja som nechcela na začiatku veľmi odísť, mala som rozbehnuté veľké projekty, práce som mala habadej, zaľúbená som bola až po uši a nechcela som odchádzať. Ale teraz s istotou viem, že peniaze, ktoré by som získala z práce by som možno minula na niečo čo by mi nedalo takú pridanú hodnotu ako pobyt v zahraničí. Ak sa bojíte, že Vám vzťah nevydrží, poznám ľudí, ktorým vydržal, aj keď si museli prejsť určitými skúškami, ale o mesiac majú svadbu a tvrdia, že práve toto odlúčenie ich utvrdilo v tom, že chcú byť viac spolu! Ak sa bojíte, že to rodina bez vás nedá, verte mi… Budú vám chýbať, ale keď sa vrátite tak si budete tak vzácny a možno sa vám vyriešia problémy, o ktorých sa predtým nerozprávalo. Nebojte sa a cestujte! 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *